Naše stránky používajú cookies

Na našich stránkach sú použité cookies. Niektoré z nich sú podmienkou pre správnu funkciu webovej stránky. Všetky súbory cookies z tohto webu môžete odstrániť a blokovať, ale je možné, že časti stránok nebudú správne fungovať. Viac informácií o cookies použitých na tejto webovej stránke nájdete v časti Ochrana osobných údajov. V prípade, ak naďalej používate webovú stránku, bez toho, aby ste odklikli políčko „Pokračovať“ (nižšie), súhlasíte s používaním súborov cookies na týchto webových stránkach. Akceptujem súbory cookies na týchto stránkach.

Loading

ČISTÁ VODA ZNAMENÁ ŽIVOT

Zo zodpovedným zaobchádzaním s prírodnými zdrojmi sa dnes diskutuje v celej spoločnosti, od obcí cez podniky až po domácnosti. Jednou z najcennejších surovín je voda – je potrené znížiť jej spotrebu, brániť znečisťovaniu a pokiaľ je to možné upravovať odpadovú vodu. Veľkou výzvou, ktorá v súčasnej dobe hrá významnú úlohu a bude ju hrať aj v budúcnosti sú mikroplasty. Časopis Difference na túto tému vyspovedal Leandru Hamannovu z Fraunhoferova ústavu pre životné prostredie, bezpečnosť a energetiku  (Fraunhofer UMSICHT), ktorá hovorila o možnostiach bioniky a o tom, čo sa práčky môžu naučiť od lariev potočníka.

Header_microplastics
arrow_1_long

Odkiaľ sa berie Váš záujem o vodu a vysporiadanie sa s mikroplastmi?

Ja som klasický prípad, biológia ma bavila už v škole. Môj otec okrem toho točí dokumenty o prírode, vďaka čomu sme už doma viedli zaujímavé rozhovory. Vodu som mala rada odjakživa, veľmi skoro som začala s potápaním a surfovaním a veľmi rada plávam. Štúdium biológie v Kolíne na Rýnom bol len dôsledok mojich skúseností. Počas štúdia som však zistila, že mi chýba praktické využitie. Je zaujímavé určiť druhy, vedieť ako sú príbuzné a ako fungujú, zaoberať sa základným výskumom. Položila som si otázku, ako toto spoločnosť môže využiť. A tak som sa začala zaujímať o bioniku – hľadala som témy pre moju diplomovú prácu a padla voľba na mikroplasty. V roku 2014 ešte neboli takou diskutovanou témou ako dnes. Fraunhoferov ústav mi ponúkol, aby som svoju prácu zamerala na filtračné riešenia. Spojenie bioniky a problematiky životného prostredia pre mňa bolo veľmi zaujímavé.

Ako vyzerá koncepcia, ktorú sledujete?

Živočíchy živiace sa suspenziou filtrujú z kvapalín plávajúce čiastočky, ako sú riasy alebo koral, ako potravu – a môžu zachytiť aj mikroplasty. Pokiaľ sa nám podarilo odpozorovať od nich filtračné mechanizmy, ktoré zaistia že mikroplasty sa už nedostanú do vody, bolo by to úžasné.

V rámci mojej diplomovej práce som najprv skúmala, ktoré živočíchy by ako vzor prichádzali do úvahy. Boli medzi nimi mušle, huby, veľryby, plameniaky. Tieto živočíšne druhy som klasifikovala, 24 z nich som vybrala a roztriedila som ich podľa biologických a technických parametrov. Ako funguje príslušných filtračný mechanizmus, aké techniky sú použité, čo môžeme využiť? Žralok veľrybí má v ústnej dutine štruktúry, ktoré optimalizujú prúdenie, plameniak využíva jemné chĺpky...

A ako ste túto myšlienku konkrétne zrealizovala?

V ďalšom kroku som premýšľala, kde má byť filtračný systém použitý a začala som sa dôkladne zaoberať práčkou. Podľa odhadov činí podiel syntetických textilných vlákien na emisiách mikroplastov v Nemecku 5200 ton ročne, čo má závažný dopad na životné prostredie. Kľúčové otázky teda zneli, ako sa doposiaľ filtruje, aké vlastnosti má mať filter na mikroplasty a koľko miesta je k dispozícií. V štúdií padla moja voľba na larvu potočníka: táto larva si v tečúcich vodách medzi kameňmi spriada „hodvábne“ siete, do ktorých chytá drobné živočíchy, ktoré môže zožrať. Prvé výpočty ukázali, že materiál a štruktúra by vlákna zachytila a mohli by odolať i pomerom prúdenia v práčke. Realizácia filtru potočníka je v súčasnej dobe veľmi zložitá. Iné biologické vzory je možné preniesť o niečo jednoduchšie – na tom sa vo Fraunhoferovom ústave práve pracuje.

Tento príklad ukazuje, že ďalším štúdiom biologických filtračných mechanizmov a práce na ich technickej realizácií sa vyplatí. Preto sa budem od tohto roku v rámci môjho štúdia na univerzite v Kolíne nad Rýnom v spolupráci s Fraunhoferovým ústavom pre životné prostredie, bezpečnosť a energetiku venovať bionickým filtračným konceptom. Mohli by z toho profitovať čistiarne odpadových vôd, priemyslové filtre a čističky v moriach. Okrem toho sa ďalej aktívne zaoberám i témami mikroplastov, zúčastnila som sa diskusie u okrúhleho stolu na téma odpad v moriach a som pozvaná do rôznych diskusných skupín. Tam si človek obzvlášť uvedomí, že potreba stať sa pánom situácie je dnes veľmi veľká.

 

Portrait_Hamann

Aké sú z Vášho pohľadu šance túto problematiku zvládnuť? Aké ďalšie koncepty okrem toho vášho považujete za sľubný?

Nie je jednoduché to posúdiť. Veľa otázok týkajúcich sa mikroplastov zostáva nezodpovedaná a riziko zatiaľ nie je možné odhadnúť. Pravdou však je, že únik plastov do okolitého prostredia musí byť obmedzený. Tento problém je veľmi komplexný, plasty sú používané v celom svete a je zúčastnených veľa aktérov. Tento problém musíme zvládnuť spoločne. Spotrebiteľ svojím zaobchádzaním s plastmi, pochopením toho, že má dočinenie s cennou surovinou a mal by sa podľa toho chovať. Politika predpismi o tom, že určité minerály a prísady budú môcť byť použité obmedzene. Hospodárstvo vlastnou iniciatívou a používaním kvalitných, oteruvdzorných materiálov s dlhou životnosťou. A veda napríklad skúmaním bioplastov, možnosťou recyklácie a filtračných mechanizmov. Tým sa opäť dostávame k bionike, pretože nie len v oblasti filtrovania sa podľa môjho názoru môžeme veľa naučiť.

arrow_2_long

Z poverenia partnerov pochádzajúcich z oblasti priemyslu umelých hmôt, vodného a odpadového hospodárstva a výskumu zhrnul Fraunhoferov ústav pre životné prostredie, bezpečnosť a energetiku znalosti týkajúce sa mikroplastov vo svojej štúdií zverejnenej v roku 2018. Nižšie sú uvedené hlavné poznatky tejto štúdie:

  • Primárne mikroplasty typu A sú priemyselne vyrábané plastové častice, ako sú napríklad mikroguličky obsiahnuté v kozmetických prípravkoch, alebo plastové pelety, z ich únikom sa vedome počíta, alebo je spôsobený nedbalosťou.
  • Primárne mikroplasty typu B vznikajú až pri používaní, napríklad oterom alebo zvetraním pneumatík, podrážok, textílií či farieb. Pokiaľ sa plastový odpad dostane do prírodu fragmetuje tu, je riadený k sekundárnym mikroplastom.
  • Celkom bolo zistených 51 zdrojov mikroplastov: oter z pneumatík, uvoľňovanie pri likvidácií odpadu, oter bitumenu v asfalte, odpad z pelet a výplňový materiál zo športových alebo hracích povrchov stojí na vrchu zoznamu. Uvoľňovanie mikroplastov z kozmetických prípravkov je na 17. mieste.
  • 78 percent odpadových vôd v Nemecku je čistených v čistiarňach odpadových vôd, zostávajúcich 22 percent – prevažne dažďova voda – spláchne mikroplasty a makroplasty pri každom daždi do ekosystému. Čistiarne odpadových vôd zadržia podľa technického vybavenia až 95% pritekajúcich mikroplastov. Malé častice sa však usádzajú v kale. Je potrebné v jednotlivých prípadoch overiť, či nedať prednosť spaľovaniu kalu pre poľnohospodárskym využitím.

Trvalá udržateľnosť je zakotvená už v obore pôsobenia firmy Kärcher, pretože čistenie prispieva k zachovaniu hodnoty, a tým i k dlhej životnosti strojov a budov. Firma sa však zodpovednosti jednať v záujme trvalej udržateľnosti hlási i svojim chovaním. Do roku 2020 ma byť 4x znásobené množstvo používaných recyklovaných plastov a bioplastov. Z tohto dôvodu je používaný napríklad drvený granulát z vlastného spracovania plastov alebo granulát z recyklácie skrini autobatérií, či airbagov. K výrobe fliaš na čistiace prostriedky sú používané platy z biologického materiálu. Na základe firemnej normy „Ekologické výrobky“ sú problematické látky, ako zmäkčovadla a spomaľovače horenia, používane menej, alebo nie sú použité vôbec.

Samotné prístroje sú skonštruované tak, aby boli vhodné pre recykláciu, a dosahujú – potvrdené na základe externých skúšobných demontáží – mieru recyklovateľnosti viac než 90%. Ďalším  dôležitým krokom je obmedzenie plastových obalov na výrobky.

Animation_microplastics